Hua shan

Od usadlosti bratov Wangovych sme vyrazili nieco okolo 17tej a cakala nas este dlha cesta asi 300km do maleho mestecka Huayin.
(Foto usadlosti bratov Wangovych)
Mestecko sa nachadza pod svatou horou Hua.

Tato hora je jedna z piatich najdolezitejsich hor v Cine.
Nie len ze je spojena s Taoizmom, ale zaroven tu cinska armada vyhrala jednu z klucovych bitiek 2hej svetovej vojny proti Japonsku.
Hora ma 5 vrcholov najvyssi z nich ma 2190m a na horu vedu schody od spodu az uplne hore.
Schody su priamo vytesane do skaly.

Ubytovali v malom hoteli blizko hlavnej prijazdovej cesty. Vecer sme stihli len velmi chutnu veceru v miestnej restike
Rano sme sa vymotali z hotela.

Dali zase velmi chutne ranajky.
A taxikom sa vybrali k svatej hore Hua.

Doviezli sme sa k nizkym budovam kde bolo velke parkovisko.
Zakupili liskty a pobrali sa na parkovisko k autobusom. K zakupenym listkom na autobus
sa standartne za 5 yuanov predava urazove poistenie:)

Pad zo schodov moze pekne skomplikovat zivot takze sme si poistenie povinne zakupili.
Autobus nas viezol uzkymi serpentynami a prudkym stupanim az k upatiu hory.

Tu sme si mohli vybrat ci pojdeme na horu lanovkou alebo si to vyslapeme pesi.

Ja som chcel ist peso hore.

Ale ako vzdy ma upozornili ze na to nemame dost casu pretoze do Xianu este daleko.
Takze sme sli lanovkou.

Prvy krat v zivote som videl cinsku lanovku. Tak som si o nej nieco zistil kym som na nu vyliezol.
Lanovku postavili Singapurska spolocnost SANTE v spolupraci s rakuskou Doppellmyar.
Investicie do vystavby lanovky boli vo vyske 89.09 miliona yuanov.
Lanovka ma celkovu dlzku 1524.9m, vyskovy rozdiel je 755m a cesta zaberie 5 az 10min.
Je to najdlhsia lanovka v Azii a jednym smerom odvezie 1000os/h.


Tak si viete predstavit asi kolko ludi tam bolo...bo smerom hore sa to stale plnilo...
kedze nas doslo asi 6 autobusov naraz.

Vyhlad z lanovky bol dych vyrazajuci,no pocasie nam vobec neprialo.
Bolo teplo vlhko a este k tomu zamracene ako pred dazdom a na vrchole hory hmla jak mlieko.
Ani v Londyne by sa za taku nemuseli hambit.



Po par minutach jazdy nas to teda vyplulo a zacala sa moja put po zahmlenych vrcholoch hory Hua.

Cesta hore bola lemovana cervenymi stuzkami a zlatymi zamkami.
Asi pretoze sa vola Golden lock pass :)




Skoda ze hmla bola taka husta ze som nevidel poriadne ani 5m pred seba alebo vedla seba.
Malo to vsak vedlajsi ucinok, ze ked som nevidel ako som vysoko, ziadne strme zrazy a priepaste,
tak som sa vobec nebal ze spadnem:)

Cesta hore bola dlha a zaujimava.
Vsade po skalach boli rozne cinske znaky, roznych slavnych ludi ktori kedy na horu vystupili.
Alebo potom to boli svate symboly pri ktorych sa ludia modlili a fotili :)
Vsade same schody...a turisti...















Osobitnou kapitolou by mohli byt mobilne fotolaboratoria zlozene z klasickeho pc CRT monitoru a fototlaciarne.Chlapik vas odfotil pri svatych pismach..stiahol foto do pc a za par mim ste ju dostali v papierovej podobe.

Cestou hore ma este prekvapili horski nosici, ktori vynasali na svojich ramenach hlavne suveniry a jedlo do bufetov.Nemali nose alebo plecniaky ako sme zvyknuti u nasich horskych nosicov. Ale mali prehodenu cez plece taku perujucu palicu a na jej koncoch mali tak 20 az 30kg naklad na kazdej strane. Tak sa predierali pomedzi ludi. Niektori z nich si popritom privyrabali zobranim.


Jeden z nich spieval miestne folkove piesne,tancoval so 40kg nakladom na jednej nohe,
alebo ho vyhadzoval ramenom do polmetrovej vysky a znova chytal a stale si pri tom spieval.

Hmla tomu pridavala aj trochu mystiky pretoze som nikdy nevedel co sa kde predomnou objavi.
Ci to bola jaskyna meditujucich mnichov vytesana do obrovskeho kamena
,
alebo odpocivadlo v tvare ryby, tak isto vytesane do obrovskeho kamena,

alebo obrovsky zamok volne pohodeny na zemi (rozmery 2x2x1m)

ktoreho ked sa dotknete mal by vam priniest pokoj na dusi, alebo maly chram budhu, ktory bol strazeny este mensim mnichom ako z rozpravky (skoro ma zbil vonnymi tycinkami ked som vytiahol fotak ze si ho odfotim)
tak som aspon odfotil chram

Pri zostupe sa mi stala nemila udalost. Som sa na strmych schodoch

posmykol a moj prudky pohyb z fotaku vymrstil moju krytku na objektiv a polarizacny filter. Filter si este stihol trosku zaskakat po schodoch a potom aj s krytkou nenavratne zmizol v hmle...

Ja som vyuzil svoje ekvilibristicke schopnosti ziskane este pocas svojho posobenia v mladeznickom futbalovom druzstve a ten smyk na schodoch som ustal za vzruseneho hykania davu:)

Myslim ze tu uz viac netreba pisat .. uz len pridam ze tu najdete viac fotowww.netusims.sk/china/huashan
:)

Este musim dodat ze budem sa musiet vratit ked bude krasjsie pocasie...

A dalej, cesta do Xianu.