7dni v Tibete (Text only)

Den prvy.
Ako som spomial cely prvy den som stravil vo vlaku vo vyske nad 4000m nad morom.
Az od 20tej potom som bol vo vyske 3600mnm.Co na moju prisernu bolest hlavy nemalo ziaden

vplyv. Po povinnom foteni a odvoze do hotela sa uz nic vyznamneho nestalo.
Este som si vsimol ze na mojej slovenskej simkarte v Tibete nefunguje roaming.
Neviem ci som spominal ale cestujem s dvoma cinanmi (Fang a Hang)

Den druhy.
Rano som sa skoro nezobudil.Bolest hlavy sposoboval aj tlkot srdca.
Na jedlo som nemal ani pomyslenie. Po polhodine zvijania sa som sa nejako
pozbieral pobalil si potrebne veci a vybral sa do Jokhang Teple.
Zo sebou som si pribalil jednu margotku...keby mi chybala energia:)

Chram ma obdlznikovy podoris v strede su 3 sochy budhu vysoke asi 3 poschodia.
okolo nich je asi 12 stlpov.Po obvode chramu su umiestnene podobizne (sochy) roznych budhov
bodhisavatt a inych osvietenych ludi. Niektory maju na to vyhradene vlastne miestnosti.
Ludia sem prichadzaju kazdy den z roznych kutov tibetu.
Su tu dve rady.Jedna pre veriacich a druha pre turistov. No pokial si nevystojite prvu rad
tak vas k JOWS SHAKYAMONI nepustia.

Akonahle som vstupil dnu ocitol som sa par storoci v minulosti, tam sa storocia nic

nezmenilo. Moja bolest hlavy ustupila no stav ako po opici ostal. Pohyboval som sa pomaly
niekedy som mal pocit ze sa divam sam na seba ako kracam od miestnosti k miestnosti
a zdravym vsetkych osvietenych.
Napr: Dharma King of Songsten Gampo, Shri Devil Pel Lhamo,Pel Lhamo withfrog face,
Palumo Drupa Dorjegyalpo.
Ked som dosiel do miestnosti kde hral mnich na budon a pistalku mal som pocit ze mi praskne
hlava a zo zvonceka, ktorym zvonil som mal husiu kozu. Ludia ma ochodtne pustali pred seba,
takze som navstivil skoro kazdu miestnost az na tu jednu, ak som spravil nieco zle alebo som
na nieco zabudol ludia ma opravili pripadne ukazali ich zvyky.
Ludia stali pokojne v rade,nikam sa neponahlali, opakovali svoje mantry vytvaralo to
zvlastny suzvuk, vsade sa rozpinal dym z vonnych tyciniek a priestor osvetlovalo velke
mnozstvo sviecok a nadob s olejom do ktorych ludia prilievali olej z vlastnych nadob.

Atmosferu ktora tam bola neviem opisat no navstivit Jokhang temple
bol pre mna velmi silny (spiritualny) zazitok.

Neviem kolko som tam stravil casu no ten tam nehra vobec ziadnu rolu.
Ak budete v Lhase tento chram urcite nevynechajte.

Potom som sa tulal po Lhase, nakupil som zopar suvenirov a tesil sa na navstevu
Potala temple.
Obedovali sme v malej moslimskej restauracii.Ani neviem co som jedol a k tomu
som si dal muslim tea. Ten caj bol vynikajuci aj po 3tom naleve. Skoda ze neviem co donho
davaju...
Lhasa ma aj mesitu len tu sa mi nepodarilo odfotit.

V case posledneho vstupu do Potaly sme stali nastupeni pred bocnym vchodom.
Po rannom zazitku som sa velmi tesil dnu. Co cert nechcel sucastou poslednej skupiny sa
stalo aj zopar officierov cinskej ludovodemokratickej armady. A ja som bol jediny cudzinec.
Tak ma zo skupiny celkom bez okolkov vylucili s usmevom na tvary povedali I'm sorry a
ze mam prist inokedy. Brany Potaly mi ostali pre tento krat zavrete, pretoze dalsi vstup bol

az na druhy den rano. A to sme uz mali ine plany.Nebudem predbiehat.
Bol som hodne nastvany na cinsku armadu a nemal som pre nu pekneho slova.

Kym som cakal na kamaratov tak som sa motal po Lhase.Napisal som par pohladnic
(vsetkym ktorych adresy som si pamatal) a roztocil som hadam vsetky modlitebne valceky v okoli.
Aj jeden taky 2m vysoky s 1m priemerom. Pokecal som s mnichom v minichrame co strazil velky
valcek a pokracoval dalej. Prial som si pokoj v dusi a odstranenie tej prisernej bolesti hlavy.

Cely den som nic nejedol. Teda az na tu margotku:) Chalani ma presvedcili
ze predsalen by som mal aspon trochu ryze zjest.
Po veceri som sa rozhodol ze musim ist spat na hotel pretoze nie som v stave dalej chodit.
Paralen 500 som hltal ako cukriky no nepomahal..

Zastavili sme taxi dohodli cenu 20Y a zapol som standby rezim.
Taxikar asi po 500m mi zacal nieco naznacovat a gestikulovat...ked sme sa nerozumeli
tak zastavil a jednoducho ma vysadil. A tak to cele zacalo...

Zastavil pri mne chlapik s drozkou co videl ako som vystupil z taxiku
Vytiahol som vizitku ze kam chcem ist a dohodli sa na cene 15Y.
Hovorim si ok je to za 15Y je to menej ako pytal taxikar a este si prevetram hlavu.
Asi po 20min jazdy zastavil.Spytal sa na cestu, napil sa svojho caju. Ponukol aj mna ale
slusne som odmietol a pokracovali sme v ceste. Ked sa druhy krat zastavil pytal na cestu
v jednom obchodiku na cestu zacalo mi to byt podozrive.
Ked sa vratil chcel menit cenu, ukazal mi foto 9mesacnej dcery a pytal 5Y viac.
Hovorim si fajn je to za 20Y tak nech pokracuje..lebo mu tam odpadnem.

Zastavil asi 100m od hotela, zoskocil zo sedadla a siel sa k stromu vydychat.
Vytiahol som 20Y co som si pripravil a rozhodol sa ze tych par metrov prejdem peso.

No v tom ma dobehol chlapik ..slahol dvacku o zem a zacal robit veci ako z psychohororu.
Zacal do mna strkat..tahat ma za ruku..stale nieco opakoval...naprv nadaval potom prosil
potom nariekal a zase nadaval...stale mi branil v odchode...
Jedine co ma napadlo bolo dobehnut na recepciu a tam to nejako vyriesit.
Prvych 95m s bolestou hlavy a kyslikovym dlhom az do 3tieho kolena som bol rychlejsi ako
drozkar ale tesne pred hotelom mi dosiel dych a zvalil som sa na zem ako vrece zemiakov.
Behat vo vyske 3600mnm bez predosleho treningu a s obrovskou bolestou hlavy nie je ziadna
sranda. Do hotela som sa nejako doplazil a posadil sa na recepciu.
Chlapik sa ma drzal jak kliest a nedal sa striast. Na recepcii som sa dozvedel ze chlapik
pyta za jazdu 200Y a nie 20Y. Asi po 5 min konverzacii chlapik zobral 20ku a odisiel.
Myslel som ze je po vsetkom a ze mozem v klude spat.

Asi o dalsich 10min objavil. Neviem ako sa dostal az k mojej hotelovej izbe.
Nastastie sa dnu nedostal. Sadol si k dveram a zacal kricat potom nariekat
potom buchat na dvere. Asi po polhodine ho vyviedol personal aspon na recepciu.
Ja som bol uplne mimo a po tom behu sa moj stav celkom dost zhorsil..
Po dalsej polhodine dosli kamarati a zacalo vyjednavanie.
Dostal este 30Y a stale nechcel odist.
Po dalsich 20 min prisiel 3hviezdickovy officier a od toho si tiez nenechal dohovorit.
Dokonca si zanadaval na cinsku armadu. Po chvili prislo 20 vojakov a chlapika odviedli mimo
areal. Ja som potomto divadle sa este asi 30 min ospravedlnoval personalu, kamaratom a
dakoval som armade cinskej ludovo demokratickej republiky.aky paradox ze?
Vojaci sa na tom celkom dobre bavili, asi nejake vzruso do ich nudneho zivota.
No mne nebolo vsetko jedno. Bolest hlavy zmizla (aspon na chvilu) a po chlapikovom odchode
som mal pokoj v dusi ako nikdy:) Nieco na tych modlitebnych valcekoch predsalen bude.

Den treti.
Rano som vstal. Bolest hlavy sa vratila ale dalo sa to vydrzat. Bola len taka bezna
priam obycajna oproti tej ktorou som trpel predchadzajuce dva dni.

Dali sme ranajky v hotelovej restike a nechali sa odviezt na autobusovu stanicu.
Nas dalsi ciel bol Tashi Lumpo Temple (Gompa) v meste Shigatse 300km na zapad od hlasy
smerom k Mt. Kalais.

Zakupili sme 3listky po 50Y. Pockali na svoj bus nalozili sa a cakala nas asi 6hod cesta.
Po 5km sme zastavili na pumpe ze natankujeme a nastupil druhy sofer.
Od toho sme sa dozvedeli ze prevazat v Tibete cudzinca v medzimestkej hromadnej doprave
nie je povolene. A ze ked na to pridu na jednej z mnohych policajnych kontrol tak mozu obaja
soferi prist o licencie. Cakal som ze ma zase vylozia a ze budem pekne nastvany zase.
Ale sofer sa na mna pozrel natialhol mi na hlavu kapucu mojej mikiny a presadil ma zpredu
dozadu do ulicky a prikazal mi ze zakazdym ked mi povie ze sa mam schovat.

Mnoho cestujucich sa na tom dobre bavilo. Obcas na moju adresu sofer nieco povedal v
Tibetstine a vsetci sa na tom smiali. Ale bol som velmi rad ze mozem cestovat dalej.
Ked som dostal znamenie pozbieral som vsetky svoje herecke schopnosti a zahral prazdnu
stolicku. Vyzera to ze som bol velmi presvedcivy a ze sa to posadke autobusu pacilo
pretoze pocas jazdy mi sofer par krat dal znamenie aj ked nemusel a autobus sa na tom dobre bavil:)

Inak cestovat takym autobusom je zabava sama o sebe. Ludia si tam vklude zapalia a spaky
hadzu do ulicky, supky, skrupiny, prazdne flase alebo pluvance koncia tiez v ulicke medzi sedadlami.

Do RiKaZe sme dorazili asi po 5.5hod. Sofer jazdil ako blazon, predbiehal vsetko co mu stalo
v ceste a niekedy predbiehal na takych miestach ze som sa bal ze bud nas rozmlati o skaly
nalavo alebo nas utopi v rieke napravo.

RiKaZe je velmi skarede a spinave mesto. Co som si vsimol ludia sa tam zacali venovat
biliardu.V roznych garazach alebo podnikoch alebo len tak na ulici mali biliardove stoly.

Myslim ze jedine cim je zname a preco tam ludia chodia je Tashi Lumpo temple.
Inak tam mali celkom dobre vybavene internet cafe.

Den stvrty.
Rano sme vyrazili k Tashi Lumpo Temple. Je to druhy najvacsi a druhy najdolezitejsi chram po
Potale. Je celkom velky a tiez je rozdeleny na cervenu a bielu cast ako Potala.

Navstevnikom je spristupnena len cervena chramova cast. Historicky vyznam sa neda popriet.
Nebolo tam tolko turistov a ani domacich co by sa modlili a spravili taku atmosferu ako v
Jokhang temple. Taktiez vnutri pri oltaroch nebolo povolene bez zaplatenia poplatku
150Y pre mydlenicku a 1500Y pre ostatnych s lepsim fotakom..

Bol to tiez rozsiahli komplex budov a chodieb a vsade boli budhovia, bodhisavatty a
iny osvieteni, ktorym sa bolo mozne poklonit a prispiet mnichom zopar drobnymi.

Bez audio guide alebo anglicky hovoriacim sprievodcom to nebolo ono, ale aj tak som si to
tam uzival. Nebolo to az take spiritualne ale stalo to za to:)

Vratili sme sa spat na hotel. Dali obed. Zistil som ze Kung Pao vsade chuti inak.
Inak chuti v Tibete inak v Beijingu a inak v Xiane. Ale to len tak medzi recou.

Zbalili sa a rozmyslali ako sa dostat spat do Lhasy. Nechali sme sa odviezt taxikom k autobusovej
stanici a medzirecou sa ho spytali ci nepozna niekoho kto nas odvezie.

Odporucil nam miestneho jazdca. Na prvy pohlad nesympaticky typek s velmi spinavym
autom a tupym vyrazom. Pytal 400Y a bol jediny v meste ktory nas bol ochotny zobrat.
Ze nie je ziadne Bcko sa ukazalo po prvych km mimo mesto. Zapol vsetky 4smerovky
zobral stredovy pas medzi kolesa a daval to 120 na cestach kde by ste sa bali ist 60.

Z RiKaZe sme boli v Lhase za 3.5hod. Medzitym sme stihli dve cikpauzy asi po 10min.
Pocas prvej sa sofer posilnil redbulom a druhy si vzal do zasoby.
Dalej sme stihli 3 policajne kontroly rychlosti. (presli sme vsetkymi, vraj to ma s polismi dohodnute)
A este stihol aj umyt auto.

Tym ze sme usetrili asi 2hod tak sme mali cas skocit do mesta a pofotit vecernu Lhasu.
A dohodnut vylet k jazeru Na Mu Cuo alebo Namtso.

Den piaty.
Na Mu Co lake je najvacsie a najvyssie polozene slane jazero vo svete.
Patri k svatym jazeram a veriaci k sa k nemu vyberu aspon raz do roka.
Jazero lezi vo vyske 4718mnm a ma rozlohu niekolko 100km stvorcovych.

Rano o 9tej nas cakalo auto hyunday santafe so soferom.
Bol krasny slnecny den a celkom sme sa tesili ze to tak dobre vychadza.
Este pred jazerom Na Mu Cuo sme sa zastavili pozriet "kupele"....

Kupele bolo zopar stanov dve budovy s ventilaromi a este nejake stavenisko.
Mestecko nic moc,respektive dedina, ale to okolite prostredie stalo za to.
V dialke zasnezene vrcholky hor stada oviec koz a yakov.

Cesta k jazeru vedie cez horsky prechod vo vyske 5190mnm. Problem s nadmorskou vyskou
sa u nas okamzite dostavil. Vsetci sme v aute pospali, okrem sofera samozrejme.
Po prebudeni som sa asi 2hod tackal po okoli ako inak s obrovskou bolestou hlavy.
Kupodivu s dychanim a zadychanim som problem nemal. Jedine nizky tlak. Podla
tlakomeru v aute bol tlak vzduchu asi 60% normalu.(neviem ci nebol pokazeny)
Ked pridete k jazeru dostanete sa k akemusi kempu kde je mnozstvo stanov.
Z tych stanov su restauracie bary a hotely a obchody.
Kupit sa da vselico aj kyslik vo flasi. Deti su tu velmi vynaliezave.
Za pekny kamen najdeny asi 20cm od vas pytaju aj 50Y a su velmi pritulne.
Akonahle sa s nimi date do reci aj ked si nerozumiete nepohnu sa od vas.

V jednom z tych stanov som konecne ochutnal pravy tibetsky caj s jacim maslom.
Vedel som ze je slany a mastny a netusil som ale ako bude chutit.
Bol dobry, sice ho vela nemusim ale chutil mi. Fangovi chutil naramne, vypil aspon 4salky.
Hang po prvej utekal na wc.

Pri jazere su 2 kopce. Asi 200-300m vysoke. Usudil som ze ked chcem spravit pekne zabery
zapadu slnka musim si vybrat kopec a vytrepat sa hore. Vybral som si ten vyssi.
Trvalo mi to asi 2hod kym som dosiahol vrchol:)

Po obvode cesticky su same modlitebne vlajky a cely vrch je lemovany malymi kamemnnymi
pagodami.Vyliezt hore mi dalo zabrat a byt hore a este vnimat tu krasu to bolo uzasne.
Nejak som nemal silu sustredit sa na fotenie takze pridam casom zopar vycvakov.
Dalej som si len uzival teplo a svetlo...

Cesta spat bola rychla.
Zistili sme ze nas sofer je tiez blazon a po cestach uhanal 120 az 140km/h rychlostou.
10rokov robil taxikara v Lhase...

Den siesty.
Rano som sa prebudil a s velkou radostou. Ziadnu bolest hlavy som necitil
a tesil som sa ze aklimatizacia prebehla uspesne.
Skoda len ze den s cislom 6 je bol nas posledny den v Tibete.

Rano sme sa pobalili, dali ranajky, skocili este do mesta nakupit suveniry,
zjedli sme obed a nechali sa odviezt na autobusovu stanicu.
Odkial nas odviezol specialny autobus priamo na letisko.
Letisko je asi 80km od centra mesta mozno aj viac bo cesta trvala tak 1.5hod.
Checkin prebehol velmi rychlo. Kazdy z nas dostal miesto pri okne, kazdy v inej casti
lietadla.
Mali sme teraz 2 hod na spoznanie letiska a okolia.
Okrem 3 obchodov so suvenirmi, jednou restauraciou a pobockou cinskej posty tam naozaj nic
nie je a ani sa tam neda nic robit.
Tak sme len cakali.
Let trval asi 5hod s medzipristatim v ChengDongu.

Den siedmy.
Aj ked som fyzicky v Beijingu moja mysel este behala po tibetskej nahornej plosine.
Skoda ze som tam nemohol ostat dlhsie.
Raz sa tam budem musiet vratit :)